Diagnostika

Výter z nosohltanu

Molekulárne testy

Štandardnou metódou pre potvrdenie infekcie vírusom SARS-CoV-2 je naďalej dôkaz genetickej informácie alebo vírusového antigénu v biologickej vzorke pacienta.

Molekulárne testy vykazujú nižšiu stratu citlivosti v súvislosti s dĺžkou trvania infekcie než u antigénových testov.

U nepotvrdených, ale vysoko pravdepodobných prípadov (epidemiologická anamnéza, klinický a rádiologický obraz), by sa malo po 24–48 hodinách zvážit vykonanie ďalšieho testu.

Citlivosť molekulárnych testov sa v závislosti na type odobraného materiálu z horných dýchacích ciest pohybuje v rozmedzí 82–97 %.

Fragmenty genetického materiálu vírusu SARS-CoV-2 môžu byť dlhú dobu detegovateľné (>3 mesiace, u imunokompromitovaných pacientov až 9 mesiacov) a ich prítomnosť nie je dôkazom o replikácii vírusu – molekulárne vyšetrenie nie je možné použiť na posúdenie infekčnosti.

Rýchle antigénové testy

Používanie antigénových testov je veľmi rozšírené pre diagnostiku v lekárskom, ako aj domácom prostredí.

Diagnostická citlivosť antigénových testov musí byť vždy 90 % a špecifickosť 97 %.

Výhodou antigénových testov zostáva rýchlosť výsledku a nízka cena.

Testy umožňujú detegovať symptomatické infekcie až 7 dní po nástupe príznakov a pretrvávanie pozitívneho výsledku môže naznačovať pretrvávajúcu infekčnosť, negatívny výsledok ju však nevylučuje.

Antigénové testy by sa mali použiť u symptomatických pacientov.

Citlivosť antigénových testov je nižšia ako citlivosť genetických testov a líši sa v závislosti od variantu vírusu.

Citlivosť antigénových testov pri detekcii variantu omikron je nižšia v porovnaní s ostatnými variantami, vrátane variant alfa a delta. Potenciálne zníženie citlivosti antigénových testov dosahuje 37 %.

Vyšetrenie z krvi

Serologické testy

Protilátková (humorálna) imunitná odpoveď na infekciu vírusom SARS-CoV-2 sa dá posúdiť nasledujúcimi testami:

kvalitatívne a kvantitatívne testy protilátok,
vírus neutralizačné testy a testy na prítomnosť neutralizačných protilátok.

Bunková odpoveď sa posudzuje nasledovne:

kvantitatívne pomocou vyšetrenia pre stanovenie uvoľnenia interferónu gama (IGRA test),
počítanie množstva T-lymfocytov aktivovaných antigénom vírusu SARS-CoV-2 (ELISPOT – Enzyme-Linked Immunospot).

Testy, ktoré rozlišujú protilátky proti S proteinu a N proteínu (prítomnosť protilátok proti N proteínu dokazuje prekonanú infekciu), možno použiť k rozlíšeniu reakcie na prekonanú infekciu od reakcie na očkovanie.

S rozšírením nových variánt vírusu SARS-CoV-2, ktoré môžu s vyššou pravdepodobnosťou unikať imunitnému systému, nemožno mieru ochrany protilátkami odvodzovať z titrov protilátok proti S proteínu.

Testy hodnotiace bunkovú imunitnú ochranu nie sú v súčastnej dobe klinicky použiteľné, ale je možné ich použiť pri špeciálnej populácii, napr. u imunokompromitovaných pacientov, u ktorých nedochádza k produkcii protilátok.